Aj lekári chcú žiť zdraví

Tohto roku uplynulo 65 rokov od skončenia 2. Svetovej vojny a oslobodenia Slovenska Červenou armádou od nemeckých, maďarských a aj domácich fašistov. Vojna, na konci ktorej mali prestať existovať slovanské národy, stála 20 miliónov životov obyvateľov Sovietskeho zväzu a okrem strát iných národov aj životy 364 tisícov Čechov a Slovákov. Ľudí, z ktorých si iste nik neplánoval, že položí život pod Stalingradom, v Berlíne, alebo hoci aj pod Komárnom. Iste, uplynulo 65 rokov, priami účastníci tejto katastrofy až na výnimky už nie sú medzi nami a bolesť sa postupne zmiernila. Nie, nie je hrozné, že národy si mnohé krivdy poodpúšťali.

Hrozné by bolo zabudnúť na ich obete, a rovnako neodpustiteľné by bolo zabudnúť na príčiny konfliktu a jeho pôvodcov. Prečo to spomínam práve dnes, keď si pripomíname v poradí tretí Deň zdravia zdravotníkov? Pretože rovnaký princíp úcty voči obeti, či už bola dobrovoľná, alebo nie, treba uplatniť v posudzovaní každej straty života v prospech ľudí a ich budúcnosti. A práve takouto je nesporne aj obeť v mene zdravia národa, akú prinášajú slovenskí a českí lekári každý deň. Prinášajú ju v pevnej viere, že pomáhajú svojim pacientom prekonať chorobu, zachrániť si, alebo hoc len na chvíľu predĺžiť život. Zaplatili a platia za to svojimi vlastnými životmi v podmienkach, ktoré sa často vymykajú akýmkoľvek predstavám ich pacientov.

V nekonečnom kole nočných služieb, v nerozlučnej spoločnosti smrteľných infekcií, neriešiteľných stresov, neuveriteľnej pracovnej preťaženosti, večného nedostatku, obviňovania, prenášania zodpovednosti, na dôvažok vydieraní v spoločnosti roky živeným mýtom, že zdravie Ľudí je výsledkom výlučne zdravotnej starostlivosti. Aj keď podľa SZO má zdravotníctvo vplyv na zdravie obyvateľstva len z 18-­‐tich %, u nás sa desaťročia a naďalej systematicky a cielene zahmlieva to, že z 82% za to môžu ekonomické, sociálne, ale aj politické podmienky, v ktorých spoločnosť existuje. Najmä však akákoľvek diskusia o fakte, že za svoje zdravie zodpovedá v rozhodujúcej miere pacient sám, je u nás doslova tabu. A tak sa stalo, že povolanie lekár znamená dnes jedno z najväčších rizík pre infarkt myokardu, cievne mozgové príhody, infekčné choroby, psychické poruchy, samovraždy, ale aj niektoré druhy rakoviny.

Všetci, celý svet to vie, napriek tomu sa u nás hovorí zásadne o nárokoch pacientov, nikdy nie o nárokoch lekára. Uctime si preto aspoň my sami, spoločne s ostatnými slušnými ľuďmi na Slovensku, ale aj v Čechách a snáď aj inde, lekárov, ktorí sa poctivým výkonom svojho povolania obetovali pre svojich pacientov. Každý rok v posledný májový piatok organizuje Slovenská lekárska únia špecialistov spolu so Sdružením ambulantních specialistů Deň zdravia zdravotníkov. Využime túto príležitosť, hovorme o tom aspoň my sami, keď už to nenapadne nikoho z tých, čo inak oslavujú každú nulu! Ak si nebudeme vážiť sami seba, ako od nás môže niekto očakávať, že si budeme vážiť jeho?

A skúsme si sami dať odpoveď aj na túto otázku: Naozaj svojimi životmi platíme len za životy našich pacientov, alebo nimi platíme aj za všetky nekončiace výmeny majiteľov zdravotníckych zariadení, nákupy nezmyselných a neskutočne predražených vybavení, systémy kvality, e-­‐health, za niečie choré ambície, za všetky následky niečej hlúposti, bezočivosti a nikde nekončiacej chamtivosti, uplatňovanej už roky v našom rezorte? My s manželkou si v tento deň pripomíname za všetkých mená aspoň týchto desiatich predčasne zosnulých lekárov:

1.) Doc. MUDr. Albín Kipikaša, CSc.

2.) MUDr. Ondrej Janco

3.) MUDr. Pavol Šefara

4.) MUDr. Vladimír Pavlišák

5.) MUDr. František Slaninka

6.) MUDr. Pavol Vereš

7.) MUDr. František Vozár

8.) MUDr. Bernardína Hrnčiarová

9.) MUDr. František Fabián

10.) MUDr. Ivan Blažej Česť ich pamiatke!

Boli to lekári, ktorí v našom živote znamenali veľa, pretože to boli naši otcovia, učitelia, alebo spolupracovníci a priatelia. Boli to ľudia, ktorí umreli predčasne a v práci, ktorá bola ich poslaním, vyznaním k ľuďom a zároveň aj ich vrahom. Sú to naši mŕtvi, ale vy iste máte svojich vlastných, ktorých ste poznali. Sú ich desiatky, stovky. Nech sú tu vždy s nami, nech je ich smrť pre nás poučením, že aj za dobré skutky vždy niekto musí zaplatiť.

 

V Košiciach, dňa 22.5. 2010

 

MUDr. Andrej Janco Prezident SLÚŠ