Jednanie o zmluvách s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti

 

Dňa 4.12. 2018 sa uskutočnilo  na Generálnom riaditeľstve VšZP, a.s. pripravované jednanie o zmluvách s poskytovateľmi ambulantnej zdravotnej starostlivosti.  Za Slovenskú lekársku úniu špecialistov sa zúčastnili:

MUDr. Andrej Janco, prezident SLÚŠ, internista, diabetológ, metabológ, 

MUDr. Alena Jancová, hlavná koordinátorka SLÚŠ pre legislatívu a kontakt so zdravotnými poisťovňami, koordinátorka pre detskú gastroenterológiu, hepatológiu a výživu a pre gastroenterológiu

MUDr. Ján Keher, člen Hlavnej koordinačnej rady, koordinátor SLÚŠ pre jednodňovú ambulantnú  starostlivosť  a pre chirurgické odbory, regionálny koordinátor pre Banskobystrický kraj

MUDr. Oľga Vranková ,  koordinátorka SLÚŠ pre algeziológiu, členka výboru pre neurológiu, regionálna koordinátorka pre Trenčiansky kraj

MUDr. Iveta Semetková, koordinátroka SLÚŠ pre reumatológiu

 

Dovoľujeme si zaslať Vám písomne naše stanovisko a návrhy v zmysle dohovoru.

V SR chýba minimálne 3000 lekárov, z toho je minimálne 2000 špecialistov a to napriek tomu, že vo veľkých zariadeniach sú stále častejšie zamestnávaní zahraniční lekári, ktorí  nezriedka  neovládajú slovenský jazyk a nemajú ešte ani adekvátnu kvalifikáciu napriek tomu, že podmienky pre získanie kvalifikácie boli pre týchto zamestnancov oproti našim lekárom zjednodušené. Výchova špecialistu trvá dvojnásobne dlho oproti všeobecnému lekárovi a je finančne, aj organizačne náročnejšia.  Medzi  lekármi  ŠAS prevládajú ročníky v dôchodkovom alebo v preddôchodkovom veku.  Problém u všeobecných lekárov sa začal riešiť rezidentským programom a prví mladí lekári sú už vyškolení. Špecialisti naďalej ubúdajú a priemerný vek sa zvyšuje pre maximálne nevýhodné podmienky pre činnosť  v súkromných zdravotníckych zariadeniach a mimoriadne náročnú prípravu  a udržanie kvalifikácie, ktorá je na úkor príjmu a osobného voľna lekára. Deklarované, aspoň symbolické, navyšovanie platieb za výkony lekára špecialistu je len hra s číslami, ale dlhé roky k žiadnemu reálnemu navýšeniu pre malé súkromné špecializované ambulancie nedošlo.  Podkladom pre uvedené tvrdenie nie je len osobná skúsenosť, ale  aj prieskum medzi 50 malými súkromnými zdravotníckymi ambulantnými zariadeniami špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS) z rôznych odborností a rôznych regiónov Slovenskej republiky. Zisťovali sme príjem právnickych osôb zdravotníckych zariadení ŠAS bez úhrady nákladov na zakúpenie liekov zo skupiny A pre pacienta v rokoch 2015-2017. Údaje sme si overovali na portáli finstat.sk .  Podľa obdržaných overených údajov príjem zariadení ŠAS stúpol v rokoch 2015-2017 v priemere celkovo o 0,1%. Malým zdravotníckym zariadeniam nebola nikdy poskytnutá žiadna výpomoc od štátu, neboli oddĺžené, výzvy na čerpanie eurofondov sú  taktiež určené len pre veľké zariadenia. Pričom malé ambulantné zariadenia poskytujú v priemere 49% zdravotnej starostlivosti a súčasne sa podielajú najvyšším percentom  a relatívnym % k príjmu na nadlimitoch.

Preštudovali sme si správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia za roky 2015-2017 a dospeli sme k nasledujúcim záverom:

1. Deklarované navyšovanie financií pre sektor sa „dorovnáva“ na pôvodnú výšku revíznou činnosťou, ktorá je v rozpore s popisom výkonov v zozname výkonov a výklad určujú zdravotné poisťovne, poskytovateľove argumenty obvykle nie sú zohľadnené.  O indikovanosti  zdravotných výkonov rozhoduje revízny lekár alebo nastavenie softvéru v zdravotnej poisťovni  napriek tomu, že forenznú zodpovednosť  stále zo zákona nesie poskytovateľ zdravotnej starostlivosti. Poisťovňa si ponechanie zodpovednosti na poskytovateľovi poistila tvrdením o tzv. „ mäkkom limite“ rátajúc s tým, že poskytovateľ nemá čas súčasne riešiť zdravotný stav pacienta a popritom kontaktovať poisťovňu a následne podľa potreby príslušné laboratórium, aby mohol presadiť poskytnutie nejakého zdravotného výkonu.  Nestoja za ním tvrdí právnici, veľkokapitál, ani politické dohody v pozadí. Potvrdzuje to aj údaj v správe, kde súčasne s poklesom nadlimitov poklesli aj evidenčne uznané výkony.

2. Navyšovanie bolo udávané v niektorých štatistických výkazoch v spoločnom čísle s Poliklinikami s jedným vlastníkom. Pričom reálne dostali navýšené financie len veľké Polikliniky s jedným vlastníkom.

3. Financovanie špecializovanej ambulantnej sféry sa udáva vždy spolu s liekmi zo skupiny A ( čo de facto nie je príjem, ale náklad ambulancie). V iných štatistikách môžeme zistiť, že stúpa spotreba liekov zo skupiny A, ktorých indikácia je však viazaná na centrá v lôžkových zariadeniach s následným presunom pacienta do periférneho špecializovaného ambulantného zariadenia, ktoré len dodržiava trend indikácie nastavený v lôžkovom zariadení, ale lieky sa viažu už na kód malého zariadenia a býva to aj vtedy, keď lieky predpisuje lekár z centra. Proklamované navýšenie financií do sektora ŠAS je  po dôkladnej  analýze čísel uvedených v zverejnenej správe ÚDZS v skutočnosti len zvýšená spotreba liekov zo skupiny A pacientom.

4. Ak boli navyšované platby za výkony ŠAS, limity ostávali nezmenené.

Všeobecne je známe, že poskytovateľom pribudli zákonné povinnosti, ktoré si   vyžadujú vyššie náklady pre malé zdravotnícke zariadenia, pre veľkokapitálové alebo štátne zariadenia sú naopak – príjmom navyše.

Napriek tomu, že ošetrujeme tých istých pacientov, malým  súkromným ambulantným zariadeniam neboli poskytnuté prístroje z centrálneho nákupu, z eurofondov,  grantov, príspevky z regiónov, z nadácií, ani neboli nikdy oddĺžené.

Vzhľadom na uvedené, v záujme zachovania kvalitnej špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, žiadame adekvátne reálne navýšiť financie do malých súkromných ambulancií špecializovanej ambulantnej starostlivosti (ŠAS), aj do malých ambulancií všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Súčasné navýšenie financií , pri nutnosti v zmysle zákona navýšiť platy pre zamestnancov, nie je postačujúce na zachovanie ŠAS pre pacientov v SR.

Pre ŠAS žiadame zotrvanie pri  bezlimitnom hradení výkonov, ktoré nebude kompenzované nekorektnou revíznou činnosťou.

Zmluvy sme podpísali nie preto, že by boli jasne formulované, výhodné a platby dostatočné, ale preto, lebo sa odmietame dať použiť na politické ciele niekoho, kto likvidáciu malých súkromných zdravotníckych zariadení  uvíta a tiež preto, lebo nechceme, aby sa zdravotná starostlivosť zmenila na obyčajné produkovanie výkonov za účelom biznisu.

Žiadame o korektnú revíznu činnosť v súlade so zoznamom výkonov , ktorá nebude nástrojom na udržanie pôvodných limitov úhrad (konkrétny príklad problému prezentoval MUDr. Kehér – prevádzkovateľ chirurgickej ambulancie a chirurgickej JAS v Žiari nad Hronom). Takisto žiadame, aby  transparentné podmienky pri uzatváraní zmlúv s poskytovateľmi neboli len deklarované ( konkrétne príklady uviedli MUDr. Iveta Semetková – prevádzkovateľka reumatologickej ambulancie  a denzitometrického zariadenia a MUDr. Oľga Vranková – prevádzkovateľka neurologickej ambulancie a algeziologickej JAS ).       

Uvítame ako prejav korektného prístupu zo strany vedenia VšZP, a.s., aj v záujme odstrániť manipulácie a dezinterpretácie výsledkov jednaní, naplánovať jednanie za prítomnosti zástupcov všetkých zdravotníckych organizácií, pri ktorom by boli navzájom vydiskutované a vyargumentované pripomienky k jednotlivým súčastiam zmluvy.

Súčasnú situáciu, ktorá sa prezentuje v médiách chápeme ako snahu usmerniť poistencov VšZP do súkromných zdravotných poisťovní a pacientov do veľkokapitálových zdravotníckych zariadení ( nemocníc a polikliník) prípadne do štátnych zariadení, ktoré by sa po likvidácii VšZP, a.s. stali za krátku dobu privátnymi. Nevylučujeme možnosť dohodnutého scenára v pozadí a ostáva nám len veriť, že vedenie VšZP, a.s. si uvedomuje svoju zodpovednosť.

Nepovažujeme za výhodné zmluvy so DôVERA ZP, a.s., ako to bolo proklamované a propagované MUDr. Kollárom, pretože dolná hranica ceny bodu môže byť nižšia, ako je súčasná cena bodu VšZP, a.s. . Dolná hranica sa podľa stanovených kritérií týka ambulantných zariadení, ktoré riešia najťažšie stavy pacientov a taktiež ambulancií v odľahlých regiónoch a takisto zariadení, ktoré navštevujú svojprávni pacienti, ktorí v súlade so svojím  Ústavou SR     a GDPR zaručeným právom, odmietajú zdieľanie svojich zdravotných záznamov na centrálnom portáli cez zdravotnú poisťovňu. Takéto kritériá nehodnotia kvalitu a odbornosť, ale ekonomickú výhodnosť pre zdravotnú poisťovňu a prenos nákladov ZP a činností na poskytovateľa ZS. Pacient na takto stanovených kritériách neprofituje. Pre rozporuplnosť tvrdení MUDr.Kollára svedčia aj údaje z výkazov v správe o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia napr. za rok 2016, kedy ZP Dôvera s podielom cca 27% poistencov  vykázala platbu pre ŠAS vrátane liekov zo skupiny A 49miliónov, ostatné nešpecifikované náklady 45miliónov a náklady na splátku úveru, ktorým v minulosti vyplatili akcionára pri fúzii s Apollom ZP, a.s. boli 93 miliónov, čo jasne svedčí o tom, že ak takéto platby unikajú mimo systém, nemôže  byť financovanie malých ambulantných poskytovateľov dostatočné. Vzhľadom na to, že práve tento segment má veľmi flexibilné a rozporuplné pravidlá pri úhradách zdravotnej starostlivosti, dlhodobo sú financie rôznymi spôsobmi odoberané práve zo ŠAS, čoho výsledkom je aj prebiehajúci postupný zánik  segmentu špecializovanej ambulantnej starostlivosti v SR.

Na sprehľadnenie platobných  mechanizmov navrhujeme vybrať v jednotlivých odboroch diagnózy, pri ktorých by sa pre poskytovateľa dohodla paušálna ročná platba na dispenzarizovaného pacienta, ktorá by zreálnila pokrytie nákladov poskytovateľa a súčasne by zamedzila problémom pri revíznej činnosti    

           za SLÚŠ MUDr.Andrej Janco, v.r., prezident