Motto: „V slovenskom zdravotníctve je peňazí dosť, len sú zle rozdelené“. Heslo uvedomelých psychopatov

 

Vážení kolegovia,

 

dovoľte mi hneď na začiatok popriať vám aj vašim rodinám do nového roku 2011 všetko dobré. V prvom rade veľa zdravia, pretože práve vy viete najlepšie, že to je podmienka všetkého pozitívneho v našom živote, takisto šťastie a dostatok peňazí na zabezpečenie životnej úrovne vašich rodín, ktorá by sa blížila aspoň zhruba vašim predstavám. Je mi ľúto, že to znie trochu pesimisticky, ale na optimizmus zdá sa nie je tá vhodná doba. Iste vás zarazil expresívny názov tohto príhovoru. Dovoľte mi miesto vysvetľovania citovať z dokumentu, ktorý mi zaslali kolegovia z Nitry aj s otázkou, čo mieni SLÚŠ proti tejto veci robiť?

Dokument , nazvaný „Kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti od 1.4.2011“, rozposlala ambulanciám v Nitre Všeobecná zdravotná poisťovňa dňa 13.12. 2010. V preambule sa zdôvodňuje, že „VšZP má …..v súlade s § 7, odsek 4, písmena a), zákona 581/2004 Z.z. povinnosť zverejňovať kritériá na uzatváranie zmlúv s poskytovateľmi ZS, na základe ktorých uzatvára zmluvy o poskytovaní ZS“. „ Kritériá budú upravené nasledovne (K doteraz existujúcim kritériám pribudne aj cena za poskytovanú zdravotnú starostlivosť):

• Dostupnosť zdravotnej starostlivosti

• Personálne zabezpečenie

• Materiálno – technické vybavenie

• Indikátory kvality

• Cena za poskytovanú zdravotnú starostlivosť“. V dokumente sa ďalej píše: „Ponuky na najnižšiu cenu zo strany poskytovateľov, ktoré už boli, alebo budú VšZP doručené, VšZP zverejní na svojej úradnej tabuli a na svojej internetovej stránke v časti Pre poskytovateľov, Zverejnenie nižšej ceny. V súlade s ustanoveniami § 7 zákona č. 581/2004 Z.z. je každý zmluvný partner VšZP oprávnený do 30 dní odo dňa uverejnenia nižšej ceny podať návrh zdravotnej poisťovni na novú výšku úhrady za zdravotnú starostlivosť, ktorá je nižšia, ako nižšia cena.

Zmluvní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu podať návrh do 23. 12. 2010 na príslušnej krajskej pobočke VšZP a to podľa miesta výkonu poskytovania zdravotnej starostlivosti“. ( podpísaný je MUDr. Marián Faktor, predseda predstavenstva VšZP). Naša odpoveď bude v tomto prípade veľmi principiálna. Možno niekomu pripadalo, že takýto návrh v podstate nie je pre poskytovateľov záväzný, že nič principiálne nemení, že ho vyžaduje zákon a preto že je nepriestrelný. Nie, nie je to nič neškodné, je to tá povestná kvapka, ktorá v tejto napätej situácii pretiekla cez okraj pohára. Podľa dostupných zdrojov tvoril podiel z HDP, určený pre zdravotníctvo za minulej vlády 6.7 %, čo zodpovedá aj predstave terajšej vlády, ktorá uvádza 6,71% ( v EÚ so toto percento pohybuje nad 8%, v Nemecku nad 11%). Podiel financií, ktoré dostanú zdravotné poisťovne, sa však zníži z 5,39 % HDP v roku 2010 na 5,12 % z HDP pre tento rok ( 3,594 milardy Eur), čo je o 0,27 % podielu HDP ( približne 260 miliónov) Eur menej, aj keď s chybou, ktorá je spôsobená tým, že sa vychádza z iného základu .

Súčasná vláda plánuje znížiť tiež percento odvodu za svojich poistencov na zdravotné poistenie na 4,32% z priemernej mzdy v národnom hospodárstve z bývalých 4,6% a z ministrom Uhliarikom požadovaných 5%. Ak známy výrok Metternicha, že „Štatistika je presný súbor nepresných čísiel“ aplikujeme na oblasť financovania slovenského zdravotníctva, pokojne môžeme vyhlásiť, že každá vláda považuje percento z HDP, určené pre zdravotníctvo, za presné číslo, ktoré však vzniká na celkom nepresných makroekonomických odhadoch o výkonnosti národného hospodárstva a jej vývoja v reálnych podmienkach krízy, čo obvykle prináša celkom iné čísla.

Myslíme si, že ani vládou plánované vyrovnanie deficitu v zdravotníctve zavedením zdravotných odvodov aj z doteraz nepostihnutých príjmov nebude dostatočne účinné. Napríklad u živnostníkov, ktorých životná úroveň je pomerne nízka a ziskovosť je často na spodnej hranici únosnosti, sa dá očakávať, že pre nich bude oveľa výhodnejšie ukončiť živnosť a prejsť na podporu štátu. Finanční giganti sa týmto platbám vyhnú, pretože spravidla majú svoje sídla v daňových rajoch. Najvážnejšie toto opatrenie postihne malých a stredných podnikateľov, ktorí vo svojej ničím neodôvodnenej viere v triezvosť politiky zotrvajú v svojej podnikateľskej činnosti.

Trestom za ich vieru bude demotivácia, ktorá ešte viac uvrhne strednú vrstvu na úroveň hranice udržateľnosti podnikania a spôsobí krach stoviek malých spoločností. Neviem však, či niekto z vládnucej elity, ktorá sa spolieha najmä na svoje spojenectvo s finančnými gigantmi, vyroní nad týmto vývojom slzu. Akokoľvek, nezmení sa nič podstatné na tom, že peňazí v zdravotníctve bude menej, ako doteraz. Podľa nášho triezveho dohadu to bude menej o 300 miliónov Eur ( teda o jednu miliardu SK) menej, okrem iného menej aj na poskytovanie zdravotnej starostlivosti. Podstatné je uvedomiť si, že zníženie percenta HDP na zdravotníctvo, ani zníženie % z priemernej mzdy v hospodárstve na poistenca štátu nie je prejavom hospodárskej krízy.

Percento je relatívne číslo, ktoré hovorí o tom, ako chce štát deliť svoje výdavky, o tom, aký podiel z peňazí štátu chce dať na zdravotníctvo, ako vidí svoje iné priority. Ak hovoríme o tom, čo chce dať štát na zdravotníctvo, treba si uvedomiť, že hovoríme v prvom rade o tom, čo chce štát vynaložiť na zaplatenie zdravotnej starostlivosti pre svojich občanov. Platy lekárov sú v porovnaní s výdavkami na zdravotnú starostlivosť skoro zanedbateľnou položkou. Ak teda bojujeme za zvýšenie podielu financií na zdravotníctvo, bojujeme najmä v mene občana za zdravotnú starostlivosť pre neho, za naše príjmy až na druhom mieste.

Ministerstvo zdravotníctva je 100% -­‐ ným akcionárom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., preto je jasné, že zníženie financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti svedčí pre zmenu priorít zdravotníckeho systému, ale aj priorít tejto vlády.

 

Ak je to tak, jasne sa musíme opýtať občana, ako aj jeho zástupcov v NR SR:

• Kde sa presúvajú priority súčasnej vlády, keď v SR je už dnes preukázateľne najnižší podiel HDP určený pre zdravotníctvo v Európe a aj v absolútnych hodnotách, v prepočte Euro na hlavu obyvateľa sa nachádzame na chvoste Európy a napriek tomu vláda plánuje znížiť podiel financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti?

• Dohodla si vláda presun priorít s občanom aj v dnešnej situácii, keď je jasné, že v dôsledku nedostatku financií dochádza už dnes k zužovaniu rozsahu poskytovanej starostlivosti, jej kvality aj dostupnosti?

• Čo si máme myslieť o prístupe MZ SR ako 100%-­‐ného akcionára VšZP, keď nás vyzýva k súťaži o nižšiu cenu za výkon, keď v cene práce lekára sme sa dostali tak nízko, že nekonkurujeme snáď už ani sibírskym šamanom?

• Aká je nižšia cena za výkon, ako najnižšia cena za výkon na svete?

• Ktorý psychopat vymyslel súťaž o nižšiu cenu, ako je cena za výkon najnižšia na svete?

• To si naozaj nejaký psychopat myslí, že pokles financií na poskytovanie zdravotnej starostlivosti nahradia zdravotnícke zariadenia súťažou o cenu nižšiu, ako je najnižšia? • Nie je dostatočným dôkazom o nesprávnosti tejto cesty to, že rovnaké postupy zlikvidovali reformné snahy už v troch stredoeurópskych štátoch? ( SR, ČR, Maďarsko)

• Čo za podmienok znižovania ceny za výkon, v ktorej je už dnes podkriticky podhodnotený podiel ceny za prácu, od nás ešte môžu očakávať naši pacienti?

• Uvedomuje si občan SR, že nás VšZP tlačí do podmienok, v ktorých naďalej klesá zákonom garantovaný rozsah, kvalita, aj dostupnosť zdravotnej starostlivosti?

• Uvedomuje si občan SR, že za týchto podmienok prepad medzi jeho zákonnými právami a realitou je výsledkom nesprávnych politických rozhodnutí a nie výsledkom neschopnosti lekárov pomôcť mu ich naplňovať?

• Vedia o tejto situácii poslanci NR SR a uvedomujú si svoju zodpovednosť pred občanom? Zníženie platieb za výkon, ktorý navrhuje VšZP ďalej znižuje rozsah, kvalitu a tiež dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre slovenského pacienta. Akokoľvek svoje priority vidí štát, čokoľvek pokladá za podstatnejšie, ako zdravie občana, my sa s týmito predstavami nestotožňujeme, rozhorčene protestujeme a okamžite podnikneme všetky potrebné kroky, aby sme tomu zabránili!

Na dokreslenie psychopatického prístupu k našim pripomienkam k cene výkonov, ale najmä k ich neodôvodnene nízkemu podielu medzi ostatnými výdajmi v zdravotníctve spomeniem drobnú príhodu, ktorá sa udiala počas prezentácie predstáv konzorcia Lynx

– Ness o slovenskom e-­‐health v hoteli Holiday Inn v apríli 2010. Na úplne nereálne predstavy o výhodách, ale najmä financovaní slovenského e-­‐healthu som žiadal odpoveď na otázku: „Kto, kedy a za koľko“ bude e-­‐health realizovať a udržiavať. Otázku som zdôvodnil tým, že v Rakúsku, Nemecku, ale aj inde v EÚ, priemerná cena, vyúčtovaná poisťovni za jedno vyšetrenie pacienta, málokedy klesne pod 120 Euro. Obvykle sa pohybuje okolo 150 a viac Euro, kým na Slovensku je to v prípade výkonu č. 63 ( absolútna väčšina ambulantne vykázaných výkonov) niečo okolo 3 Eur za vyšetrenie. Povedal som, že po odčítaní nákladov, ktorých výška je na Slovensku rovnaká a často aj vyššia ako v Nemecku (čo sa týka najmä ceny prístrojov, materiálu, ale často aj nájmu) ostáva slovenskému lekárovi za jedno vyšetrenie pacienta zisk vo výške 1 Euro, kým v iných krajinách je to po odčítaní rovnakých nákladov suma ďaleko cez 100 Eur.

Zamyslite sa so mnou nad námietkou jedného z najvyšších predstaviteľov súkromnej poisťovne, ktorú mi predložil počas prestávky. Vraj 1 Euro je z troch Euro, ktoré nám poisťovňa zaplatí celých 33% a to je percentuálne úplne neprípustne vysoký zisk, čím som údajne pohoršil všetkých prítomných ekonómov. Pevne dúfam, že aj vás. Ďalšou témou, ktorou sa veľmi intenzívne zaoberajú lekári aj u nás, je protest našich českých kolegov. Dostali sme viaceré podnety kolegov zo Slovenska, aj z Čiech, aby sme sa vyjadrili k aktuálnym udalostiam v českom zdravotníctve. Tvrdenie o nadbytku lekárov v SR aj v ČR spadá do rovnakej kategórie „nadnárodnej zdravotníckej demagógie“, ako je tvrdenie Zväzu uvedomelých zdravotníckych psychopatov, že „v slovenskom zdravotníctve je peňazí dosť, len sú zle rozdelené“. Podľa vyjadrenia MZ SR z r. 2009 prišla SR približne o 3000 lekárov, ktorí opustili svoju vlasť a pracujú prechodne, alebo trvalo v zahraničí.

Tak, ako teraz v Čechách, títo lekári údajne nikomu nebudú na Slovensku chýbať, pričom sa vychádzalo z ničím nepodložených tvrdení, že lekárov je v SR nadbytok, v tom lepšom prípade, že ich deficit je nahraditeľný z vonkajších zdrojov. Uvedomme si však všetci, že predstava o potrebnom počte odbornej sily (lekárov) by musela byť založená na komplexnom vyhodnotení zdravotného stavu obyvateľstva, ako aj na vyhodnotení finančných zdrojov štátu a platbyschopnosti obyvateľstva za zdravotnú starostlivosť, na určení rozsahu povinností štátu a obyvateľstva hradiť tomu zodpovedajúci rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti. Iba z takejto analýzy sa následne dá odvodiť potrebný počet lekárov na zabezpečenie štátom definovaných a s občanom dohodnutých cieľov.

Nič také nebolo vypracované a preto všetky úvahy o „dostatku lekárov a ich nahraditeľnosti“ je možné pokojne kvalifikovať len ako nástroj politického populizmu, ktorý je podľa všetkých viditeľných znakov súčasťou „zdravotníckej demagógie“, koncipovanej nadnárodnými elitami a slúži takmer výhradne len k zabezpečeniu ich záujmov, bez ohľadu na národné potreby „darcovských“ krajín. Tvrdenia o nadbytku lekárov sú však reálne v príkrom rozpore s objektívnymi znakmi nedostatku odbornej lekárskej sily v oboch štátoch (SR a ČR), akými sú postupne narastajúce čakacie doby na diagnostiku, vyšetrenia, alebo špeciálnu liečbu. Samozrejme, ak „potrebný počet lekárov“ budeme odvodzovať od počtov, ktorými disponujú iné krajiny EÚ, alebo dokonca USA, tak si musíme dať otázky, ako: Zodpovedá počet lekárov zdravotnému stavu obyvateľstva v USA, kde nie je poistených až 46 miliónov obyvateľov? Alebo:

Zodpovedá počet lekárov v UK potrebe v UK, ak konkrétny detský pacient z Doveru mal s aktuálnymi problémami čakať na gastroenterologické vyšetrenie 4 roky? Je dostatok špecialistov vo Švédsku, ak čakacie doby na vyšetrenie u špecialistu sa pohybujú vo Švédsku okolo 2 rokov? Alebo si máme potrebný počet lekárov na Slovensku odvodiť z porovnania s Dánskom, kde si dali záväzok zvýšiť počet špecialistov do r. 2030 aspoň o 25%? Toto sú dostačujúce dôvody, aby sme v našich štátoch pripustili pokračujúcu devastáciu najvyššie vzdelanej ( a teda aj najdrahšej) pracovnej sily ? Je to dôvod, aby sme anglickej firme, žijúcej z exportu slovenských odborníkov, tolerovali ponuku lekárskej fakulte v Bratislave, že im budú platiť za vytipovanie šikovných medikov, ktorí by boli ochotní odísť za prácou do UK? Kde sa v tomto procese podel štát a jeho ochrana domácej, vysoko špecializovanej pracovnej sily? Prečo štát nahrádza nedostatok pracovnej sily, ktorý sám spôsobil, ďalším zužovaním zdravotnej starostlivosti, poklesom jej kvality a dostupnosti? Ale priznajme si, že chyba nie je len vo „veľkej“ politike.

Systematickou chybou prístupu slovenských, ale aj českých lekárov je, že začnú ktorýkoľvek z už existujúcich problémov ( sužujúcich niektorý z iných segmentov, alebo odborností) akceptovať vždy až vtedy, keď sa začne týkať ich osobne. Pripomeňme si napríklad kontroly u psychiatrov a neurológov, ktorých výsledkom boli státisícové a v niektorých prípadoch až miliónové náhrady, ktoré lekári mali platiť a len vďaka SLÚŠ neplatili. Všetky nedotknuté odbornosti, aj jednotlivci si dlho mysleli ( a mnohí si myslia dodnes), že ich sa to netýka. Mnohí začali dokonca chrliť moralistické ohne na svojich kolegov, až kým lieky k náhrade nedostali aj sami.

Českí kolegovia s výnimkou Sdružení ambulantních specialistu podľa všetkého nechápali, prečo sa už 5 rokov SLÚŠ venuje príčinám odchodu odborníkov zo Slovenska a na naše výzvy k spoločnému postupu proti tejto tendencii nereagoval nik ( oslovili sme aj rakúske a nemecké lekárske komory). K cti im slúži, že keď už problém konečne začali akceptovať, nesnažia sa objaviť teplú vodu a používajú aj argumenty, ktoré SLÚŠ sprístupnila na svojej webovej stránke už v tom čase, dokonca aj v rovnakom poradí. Teší nás to, ako nás teší aj výzva prezidenta SLK, aby slovenskí lekári neodchádzali do Čiech v tomto období, lebo by sa mohli stať štrajkokazmi. Až na to, že keď sa ten istý problém týkal slovenských lekárov, nevidel dôvod pripojiť sa k protestom SLÚŠ.

Takáto, dlhé roky trvajúca ignorancia škodlivej tendencie ( alebo dokonca jej podporovanie v záujme osobného a skupinového zisku), musí viesť k vyhroteniu problému, práve tak, ako sa to dnes deje v Čechách. Na jednej strane nadnárodný záujem získať zadarmo špičkovo vzdelanú pracovnú silu do národných zdravotných systémov importujúcich krajín, podporovaný korupčným konaním všetkých tých, ktorí sú zodpovední za jej udržanie v domovskej krajine, na druhej strane komické rozhorčenie „medicínskych just awoken VIP“ (práve prebudených veľmi dôležitých osôb) , ktorí konečne začínajú chápať niečo, čo roky tolerovali v klamnom názore na vlastnú výnimočnosť a dôležitosť, alebo v záujme vlastného prospechu. To všetko silno podfarbené hystériou politicky motivovanými médiami dezorientovaných občanov. Nik z nás nie je taký dôležitý, aby sa ho netýkala nespravodlivosť, páchaná na jeho kolegovi, hoci aj v inej krajine! To si nik okrem SAS nedal otázku, prečo slovenskí lekári musia opúšťať svoje domovy a hľadať prácu v Čechách? Kým si neuvedomíme potrebné súvislosti, budú naše zdravotnícke systémy padať naďalej, aj keď je otázne, či to ešte je možné.

Myslím si, že to podstatné, čo trápi rovnako slovenské, ako české zdravotníctvo, je absencia štátom garantovaných dohodnutých hlavných cieľov rozvoja zdravotníctva a určovania podmienok ich udržateľnosti ( cieľov, vychádzajúcich z komplexného vyhodnotenia zdravotného stavu obyvateľstva, z vyhodnotenia finančných zdrojov štátu a platbyschopnosti obyvateľstva, z vyhodnotenia zdrojov odbornej pracovnej sily, z určenia povinností štátu a obyvateľstva hradiť tomu zodpovedajúci rozsah, kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti, odobrených občanmi). Tak sa stalo, že o smerovaní zdravotníctva rozhoduje charakter aktuálnej politiky, ktorej diametrálna rozdielnosť cieľov (pravica, ľavica) umožňuje jej protagonistom držať sa skôr cieľov skupinových, osobných, alebo nadnárodných záujmov, ako je to v prípade exportu lekárov, ako hlavných cieľov štátnej zdravotnej politiky.

Ale aby neostalo len pri rečiach: čo v najkratšom čase vyzveme Hlavnú koordinačnú radu SLÚŠ, aby dohodla postup, ktorého cieľom bude tento problém predostrieť poslancom NR SR, pretože ďalšie znižovanie financií pre zdravotníctvo by malo katastrofálny dopad na zdravie občanov.

 

V Košiciach, dňa 8.1.2011.

 

MUDr. Andrej Janco, v. r. prezident SLÚŠ