SLÚŠK financovaniu povinností komôr pri registrácii zdravotníckych pracovníkov § 63 ods. 5
V § 63 ods. 5 sa slová „najviac 15 € ročne“ nahrádzajú slovami „najviac 60 € ročne, ktoré komorám uhradení NCZI zo svojho rozpočtu“. Odôvodnenie: Štát ukladá stavovským organizáciám v zdravotníctve rôzne úlohy, na ktoré ale nijako neprispieva. Medzi také povinnosti patrí aj vedenie registrov zdravotníckych pracovníkov v príslušných zdravotníckych povolaniach, ktoré sú v komore združené. Tieto registre sú potom zdrojovými registrami údajov pre Národný register zdravotníckych povolaní. Navrhujeme tento nepomer medzi úlohami ukladanými štátom a dostupnými zdrojmi vyvážiť čiastočnou dereguláciou maximálnej výšky poplatku za vedenie registra. V súlade s návrhom stavovských organizácií z roku 2014 sa navrhuje upraviť sa maximálna ročná výška poplatku za priebežnú aktualizáciu registra zdravotníckych pracovníkov v príslušnom zdravotníckom povolaní v každej z 11 vecne príslušných komôr najviac 60 eur ročne s tým, že skutočnú výšku poplatku určí dohodovacie konanie medzi zástupcami komôr a MZSR. Neustále ukrajovanie financií zo zdravotníctva na činnosti, ktoré nesúvisia priamo s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a predstavujú len ďalšiu finančnú a administratívnu záťaž pre zdravotníkov ( kontrola svojich údajov v novom registri, pretože doteraz žiadny prepis registra sa nezaobišiel bez chýb), to všetko patrí k dôvodom odchodu zdravotníckych pracovníkov zo SR.		Z
SLÚŠk§40
1. V § 40 ods. 22 sa pripája na konci ďalšia veta alebo v § 40 sa za ods. 26 pripája ods. 27, ktorý znie: „Na rozhodovanie o akreditácii prípravy na výkon práce v zdravotníctve sa primerane použijú ustanovenia odsekov 1 až 20.“ alebo v znení: „(27) Vzdelávacia ustanovizeň si môže na ministerstve zdravotníctva akreditovať aj prípravu na výkon práce v zdravotníctve.“ Odôvodnenie: Urýchlenie prípravy pre odborníkov. Skrátenie času o pol roka. Odborník môže potrebné vedomosti a zručnosti získať už v rámci akreditovaného študijného programu prípravy pre zdravotníctvo, ak to zákon umožní. Umožnenie akreditácie študijného programu prípravy na výkon práce v zdravotníctve pre prírodovedecké, technické a iné fakulty, ktoré pripravujú odborníkov nielen pre rezort zdravotníctva, ale hlavne pre oblasť ochrany a podpory zdravia. Podľa § 41 ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. vzdelávacie ustanovizne môžu realizovať aj študijný program prípravy na výkon práce v zdravotníctve. Nie je však upravený proces jeho akreditácie. Podľa našich informácií Univerzita Komenského (najmä prírodovedecká fakulta) v uplynulom období prejavili záujem poskytovať prípravu na výkon práce pre študentov pripravujúcich sa pre zdravotníctvo na výkon povolania laboratórneho diagnostika, avšak absentuje právna úprava. Preto navrhujeme rozšíriť doterajšiu pluralitu vysokoškolských inštitúcií v oblasti prípravy zdravotníckych pracovníkov prostredníctvom umožnenia procesu akreditácie a doplniť akreditáciu aj o študijné programy prípravy na výkon práce v zdravotníctve.		Z
SLÚŠPostgraduálne vzdelávanie zdravotníkov – úľavy na daniach
Za § 46 sa vkladá § 46a, ktorý znie: „Zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia v znení…, v znení…, v znení… sa mení a dopĺňa takto: Za § 44 sa vkladá nový § 44a, ktorý znie: „§ 44a Financovanie zdravotnej starostlivosti, služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochrany a podpory zdravia Zdravotná starostlivosť, služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ochrana a podpora zdravia sa môžu okrem úhrad na základe verejného zdravotného poistenia (§ 2 až § 38) a okrem úhrad poistenca (§ 38a) financovať aj a) z prostriedkov rozpočtov samosprávnych krajov a obcí, b) prostriedkov zamestnávateľovx), c) prostriedkov štátneho rozpočtu, d) prostriedkov nadácií a iných právnických alebo fyzických osôb a e) iných zdrojov. Poznámka k odkazu pod čiarou x) znie: x) § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v platnom znení.“. Odôvodnenie: V súvislosti s potrebou prispievať na prevádzkovanie zdravotnej starostlivosti a podpory a ochrany zdravia by bolo vhodné obciam, mestám, VÚC a iným právnickým alebo fyzickým osobám umožniť financovať tú časť zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti ako aj služieb v ochrane a podpore zdravia, ktorú zdravotné poisťovne nehradia. 12. Zabezpečenie plnenia PVV v časti týkajúcej sa úľavy na dani zdravotníckych pracovníkov pre oblasť vzdelávania. Pripomienky sú zásadné. „Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona… v znení zákona… v znení zákona… sa mení a dopĺňa takto: (aspoň čiastočná motivácia na výkon zdravotníckych povolaní) 1. V § 5 ods. 8 žiadame doplniť vetu v znení: „Pri výpočte základu dane si zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie podľa osobitného predpisu23ac) si po odpočítaní poistného a príspevkov môže znížiť príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie23ad) preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období a to najviac do výšky 700 €.Poznámky pod čiarou k odkazom 23ac a 23ad znejú: „23ac) § 27 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 23ad) § 42 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ 2. V § 38 ods. 4 sa v prvej vete za slová „daňový bonus“ vkladajú slová „a na úhrady zdravotníckeho pracovníka preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období a to najviac do výšky 700 €.“ 3. V § 38 ods. 5 sa na konci prvej vety pripájajú slová „a na základe dokladov o výške úhrad zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie preukázateľne zaplatených v príslušnom zdaňovacom období.“ 4. V § 39 ods. 2 písm. f) sa pripája nový bod 9., ktorý znie: „9. suma úhrad zdravotníckeho pracovníka za jeho sústavné vzdelávanie najviac do výšky 700 € v príslušnom zdaňovacom období.“ 5. Za § 30c sa vkladá nový § 30d s názvom „Odpočet výdavkov na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov“, ktorý znie: „Iná právnická alebo fyzická osoba, ktorá nie je farmafirmou v zmysle zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (držiteľ registrácie lieku,  držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov,  držiteľ povolenia na výrobu liekov, farmaceutická spoločnosť typu podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov, držiteľa povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo držiteľa registrácie humánneho lieku, ďalej výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky a výrobca a distribútor dietetickej potraviny) a prispeje na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov  podľa § 39a ods. 1 písm. f) osobitného predpisu si výdavky vynaložené na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov odpočíta z dane v nasledujúcom kalendárnom roku po ich poskytnutí.“ Odôvodnenie: Konkrétny návrh na naplnenie Programového vyhlásenia vlády SR na roky 2020-2024 podľa ktorého sa má zdravotníckym pracovníkom umožniť znížiť si daňový základ o výdavky súvisiace s ich sústavným ďalším vzdelávaním (s. 35). Podľa odseku 15 Smernice Európskeho parlamentu a č. 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013majú členské štáty Európskej únie „predovšetkým podporovať kontinuálny odborný rozvoj lekárov, zubných lekárov, veterinárnych lekárov, farmaceutov, sestier zodpovedných za všeobecnú starostlivosť, pôrodných asistentiek a ostatných zdravotníckych odborníkov“. Zároveň majú podľa tohto ustanovenia smernice členské štáty Európskej komisii oznamovať opatrenia, ktoré prijali na podporu kontinuálneho odborného rozvoja. Slovenská republika má vysoko aktuálny problém s nedostatkom lekárov ale aj iného zdravotníckeho personálu na pokrytie potrieb obyvateľstva a preto je potrebné prijímať motivačné opatrenia na motiváciu absolventov škôl vykonávať zdravotnícke povolanie na území Slovenskej republiky a motivačné mechanizmy na motiváciu praktizujúcich zdravotníckych pracovníkov zotrvať vo výkone zdravotníckeho povolania na území Slovenskej republiky. Odpočítateľná položka z dane za vlastné úhrady zdravotníckeho pracovníka na jeho sústavné vzdelávanie by mala byť jedným z takýchto opatrení. Denníky Sme, Hospodárske noviny a Topky začiatkom roka 2017 uverejnili štatistiky vypracované Inštitútom finančnej politiky MF SR na základe údajov zdravotných poisťovní, podľa ktorých v období rokov 2010 až 2013 odišiel za prácou do zahraničia každý desiaty vysokoškolák z toho najmä absolventi medicíny. Uvedené výsledky len potvrdzujú trend výskumne zaznamenaný už v roku 2006 Inštitútom pre výskum práce a rodiny, podľa ktorého bol zaznamenaný najvýraznejší migračný sklon práve u absolventov lekárskych a farmaceutických vied, kde migrovať za prácou do zahraničia bolo vtedy ochotných 8 z 10 respondentov. Nejde tu teda o novú informáciu, že pre mladých absolventov zdravotníckych študijných odborov je potrebné postupne viacerými opatreniami zatraktívňovať výkon povolania na Slovensku. Kmeň poskytovateľov zdravotnej starostlivosti postupne stále starne (priemerný vek lekárov 60 rokov veku, v niektorých špecializáciách aj vyšší) a bolo by vhodné prijať viaceré celospoločensky prospešné opatrenia v oblasti starostlivosti o odborné ľudské zdroje v zdravotníctve. Tento trend starnúceho kmeňa sa týka rovnako aj ostatných zdravotníckych pracovníkov. Skúsenosti stavovských organizácií v zdravotníctve ukazujú, že doterajšie opatrenia prijaté v oblasti vykazovania a zdaňovania peňažného a nepeňažného plnenia prijatého na účel odborných podujatí od tzv. farmafiriem pôsobí na sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov inhibične. Pritom sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov je vo všeobecnom verejnom záujme a nie je v silách zamestnávateľov toto sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov podporovať jednak z kapacitných (nedostatok zdravotníckych pracovníkov) ale aj finančných dôvodov (úhrady od zdravotných poisťovní, ktoré nepokrývajú reálne náklady na vykonanie starostlivosti tzv. nadlimitné výkony a podobne). Štát na toto vzdelávanie nijako neprispieva. Z dôvodu zaťaženia komplikovaným vykazovaním prijatého plnenia pre zdravotníckych pracovníkov uloženým poskytovateľom vzdelávania (tretie osoby) nemajú poskytovatelia vzdelávania dostatočné kapacity na zabezpečenie plnej kvality pripravovaných vzdelávacích podujatí ako inak všeobecne celospoločensky prospešnej činnosti v záujme verejnosti; v uplynulom období z tohto dôvodu zaniklo tiež niekoľko dôležitých odborných časopisov; je inhibovaná motivácia prednášajúcich aj účastníkov vzdelávacie aktivity absolvovať a podobne. Preto Slovenská lekárska únia špecialistov aktuálne aj s podporou Programového vyhlásenia vlády SR 2020-2024 navrhuje, aby sa do zákona o dani z príjmov zapracovalo motivačné opatrenie na podporu kontinuálneho odborného rozvoja zdravotníckych pracovníkov v jednotlivých zdravotníckych povolaniach v podobe odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné výdavky vynaložené na ich sústavné ďalšie vzdelávanie, ktoré sa už raz, keď bolo – aj keď veľmi krátko (roky 2008 a 2009) – v zákone o dani z príjmov zavedené (zákon č. 653/2007 Z. z.) osvedčilo a okamžite preukázalo pozitívny vplyv na podporu celoživotného vzdelávania zdravotníckych pracovníkov. Zavedenie odpočítateľnej položky od daňovej povinnosti pre zdravotníckych pracovníkov za ich vlastné výdavky zdravotníckych pracovníkov vynaložené na ich ďalšie vzdelávanie by mohlo byť jedným z pozitívnych signálov, že spoločnosť dbá o zdravotníckych pracovníkov a tak sa stará o zabezpečenie starostlivosti o pacientov. V § 9 ods. 2 sa pripája nové písm. ac), ktoré znie: „af) nepeňažné plnenia a to odborné knihy a časopisy poskytnuté držiteľom v súvislosti s ďalším vzdelávaním zdravotníckych pracovníkov.“ Odôvodnenie: Odborné knihy a časopisy určené pre zdravotníckych pracovníkov na ďalšie sústavné vzdelávanie by mali byť jednoznačne oslobodené od dane z príjmu a malo byť v záujme štátu to podporiť. Pod držiteľom sa podľa iného ustanovenia tohto zákona rozumie držiteľ registrácie lieku, držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľ povolenia na výrobu liekov, od farmaceutickej spoločnosti (podnikateľ alebo právnická osoba, ktorá zabezpečuje registráciu, kategorizáciu, marketing alebo sprostredkovanie nákupu alebo predaja humánnych liekov pre držiteľa povolenia na výrobu liekov; držiteľ povolenia na veľkodistribúciu liekov, držiteľa povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti alebo držiteľ registrácie humánneho lieku), výrobca a distribútor zdravotníckej pomôcky, výrobca a distribútor dietetickej potraviny alebo tretia osoba.		Z
SLÚŠPripomienka smerujúca k zabezpečeniu vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, ktorí pracujú ako odborní zamestnanci v školstve a podobne, v systéme ďalšieho vzdelávania v rezorte zdravotníctva.
Je dôležité, aby sa ďalej vzdelávali ako zdravotnícki pracovníci. V § 39 ods. 1 sa na konci pripája ďalšia veta, ktorá znie: „Ďalšie vzdelávanie podľa tohto zákona sa umožní aj odbornému zamestnancovi školstva, alebo zamestnancovi rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne iného ako zdravotníckeho rezortu, ktorý vykonáva činnosti charakteru ochrany a podpory zdravia, prevencie poškodení zdravia, diagnostiky a terapie, ak o to požiada. K charakteru odborných pracovných činností sa vyjadruje príslušná stavovská organizácia v zdravotníctve, v ktorej sa zamestnanec na účel ďalšieho vzdelávania registruje podľa tohto zákona.“ Odôvodnenie: Umožnenie ďalšieho vzdelávania verejných zdravotníkov pracujúcich v rezorte školstva prípadne v iných rezortoch v systéme ďalšieho vzdelávania vytvorenom v zdravotníctve. Obdobné je potrebné aj pre liečebných pedagógov pracujúcich v školstve a rezorte práce, sociálnych vecí a rodiny, prípadne spravodlivosti a liečebných pedagógov. Úprava je v kompetencii rezortu zdravotníctva).		Z
SLÚŠPripomienka smerujúca k zlepšeniu odmeňovania a tým zatraktívneniu výkonu povolania v oblasti ochrany a podpory zdravia vo všetkých zdravotníckych povolaniach, ale hlavne v povolaní verejný zdravotník.
„Za § 80b sa vkladá nový § 80c, ktorý znie: „§ 80c Ustanovenia § 80a až 80b sa použijú aj na výpočet výšky základnej zložky mzdy lekárov, zubných lekárov, farmaceutov, sestier, pôrodných asistentiek, fyzioterapeutov, verejných zdravotníkov, laboratórnych diagnostikov, klinických fyzikov, psychológov, logopédov, liečebných pedagógov, zdravotníckych laborantov, asistentov výživy, dentálnych hygienikov, rádiologických technikov, zdravotníckych záchranárov, zubných technikov, technikov pre zdravotnícke pomôcky, farmaceutických laborantov, masérov, ortopedických technikov, zdravotníckych asistentov, zubných asistentov, ktorí s príslušnou odbornou spôsobilosťou vykonávajú  odborné, špecializované a certifikované pracovné činnosti zdravotníckych pracovníkov v pracovnom pomere v orgáne verejného zdravotníctva.x) Poznámka pod čiarou k odkazu x) znie: „z) § 3 ods. 1 psím b) až g) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Odôvodnenie: Zrovnoprávnenie odborníkov vykonávajúcich rovnaké pracovné činnosti v nemocniciach a v úradoch verejného zdravotníctva z hľadiska odmeňovania. Posilnenie podpory zdravia verejnosti zatraktívnením a zainteresovaním adekvátneho počtu aj kvality odborníkov. Zatraktívnenie výkonu odborných, špecializovaných a certifikovaných pracovných činností kvalifikovanými odborníkmi pracujúcimi na úradoch verejného zdravotníctva a tým vytvorenie podmienok pre naplnenie a rozvoj potrebných personálnych kapacít na úradoch verejného zdravotníctva (aktuálne deficitné) pre ochranu, podporu a rozvoj zdravia verejnosti.		Z
SLÚŠPripomienky smerujúce k zabezpečeniu primeraného postavenia študentov vo výkone praxe po ukončení ukončenia núdzového stavu
V § 27 ods. 4 sa slová „Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje aj študent“ nahrádzajú slovami „Niektoré odborné činnosti inak prislúchajúce iba plne kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom môže počas krízovej situácie vykonávať aj študent,“. Odôvodnenie: Cizelácia ustanovení. Študent je študent. Zdravotníckym pracovníkom sa aj v čase krízy môže stať až po absolvovaní štúdia a príslušnej odbornej zdravotníckej praxe. Študentovi, keďže nemá potrebnú zdravotnícku kvalifikáciu, by malo byť umožnené vykonávanie iba niektorých odborných zdravotníckych činností ako pomocného zdravotníckeho pracovníka a aj to pod vedením a na zodpovednosť príslušného nadriadeného zdravotníckeho pracovníka s plnou kvalifikáciou. V § 27 ods. 4 sa na konci pripája písm. g), ktoré znie: „g) študijného programu v študijnom odbore verejné zdravotníctvo, ktorý absolvoval časť štúdia v rozsahu najmenej 6 semestrov.“ Odôvodnenie: Ďalšia možnosť doplnenia systému zdravotníctva o príslušný personál. V § 27 ods. 5 až 8 a 10 sa slová „Študent, ktorý sa považuje za zdravotníckeho pracovníka podľa odseku 4“ nahrádzajú slovami „Študent podľa odseku 4 môže počas krízovej situácie vykonávať niektoré činnosti inak prislúchajúce iba plne kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom iba pod vedením zdravotníckeho pracovníka s plnou kvalifikáciou“. Odôvodnenie: Študent nie je zdravotníckym pracovníkom a nemôže sa za zdravotníckeho pracovníka ani považovať a to ani v krízovej situácii a to tým skôr, keďže neabsolvoval potrebné vzdelávanie ani odbornú zdravotnícku prax potrebnú na to, aby sa ním mohol stať. Keďže súčasné znenie ustanovenia zakladá nebezpečný odborný precedens, preventívne do budúcna sa navrhuje jeho adekvátna úprava. V § 27 ods. 9 sa slová „Za zdravotníckeho pracovníka sa počas krízovej situácie považuje aj žiak“ nahrádzajú slovami „Niektoré odborné činnosti inak prislúchajúce iba plne kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom môže počas krízovej situácie vykonávať aj žiak,“. Odôvodnenie: Cizelácia ustanovení. Žiak je žiak. Zdravotníckym pracovníkom sa aj v čase krízy môže stať až po absolvovaní príslušného štúdia vrátane odbornej zdravotníckej praxe. Žiakovi, keďže nemá zdravotnícku kvalifikáciu, by malo byť umožnené vykonávanie iba niektorých odborných zdravotníckych činností a aj to pod vedením a na zodpovednosť príslušného nadriadeného zdravotníckeho pracovníka s plnou kvalifikáciou. V § 27 odseky 5 až 8 a 10 sa slová „Žiak, ktorý sa považuje za zdravotníckeho pracovníka podľa odseku 9“ nahrádzajú slovami „Žiak, ktorý podľa odseku 9 môže počas krízovej situácie vykonávať niektoré činnosti inak prislúchajúce iba plne kvalifikovaným zdravotníckym pracovníkom“. Odôvodnenie: Žiak nie je zdravotníckym pracovníkom a nemôže sa za zdravotníckeho pracovníka ani považovať a to ani v krízovej situácii a to tým skôr, keďže neabsolvoval potrebné vzdelávanie ani odbornú zdravotnícku prax potrebnú na to, aby sa ním mohol stať. Keďže súčasné znenie ustanovenia zakladá nebezpečný odborný precedens, preventívne do budúcna sa navrhuje jeho adekvátna úprava.