Vážené kolegyne, kolegovia,

 

Blíži sa koniec roka a s ním aj hodnotenie našej práce. Nebudem hovoriť o tom, čo pozitívne sme dosiahli, lebo tomu sme sa dostatočne venovali na XVIII. valnom zhromaždení vo Zvolene. Postupne sa dotknem vecí, ktoré nám naši členovia vytkli, ako aj úloh, ktoré sa nám dlhodobo nedarí plniť. Nie je to príjemné, ale je to potrebné. Dnes to bude na tému: „Prečo pozývate na valné zhromaždenia opozičných politikov?“ Najviac výčitiek prevažne z radov nových členov sme dostali za to, že sme na naše valné zhromaždenia tohto roku pozvali zástupcov opozície, Prof. Radičovú (SDKÚ) a Ing. Figeľa (KDH) a že tým sme si údajne pokazili imidž pred terajšou vládou.

Odpoveď: Pozývanie politikov, ktorí majú vplyv na zdravotnú politiku štátu a zdravotnícky systém SR má v SLÚŠ tradíciu, siahajúcu až do jej začiatkov. Pripomeniem okrúhly stôl na tému „Ako ďalej v slovenskom zdravotníctve“, alebo otvorené časti valných zhromaždení na rôzne aktuálne témy, na ktorých sa dodnes zúčastnili zástupcovia už všetkých parlamentných strán. Pamätáme si časy, keď prísť a sedieť vedľa seba nemali problém ani politici z opačných politických spektier. Z terajšej koalície to bol napríklad pán MUDr. Urbáni (HZDS), alebo MUDr. Zelník. Opakovaným hosťom VZ bol napríklad aj pán Mgr. P. Paška, ktorého účasť však aj napriek pozvaniam skončila v roku jeho nástupu do terajšej funkcie jeho pamätihodným vyhlásením „my so ŠAS-­‐kou nemáme problém, my pre ňu v systéme nevidíme miesto“. Žiaľ, táto tradícia spoločných stretnutí koalície a opozície za jedným stolom na neutrálnej pôde SLÚŠ na tému zdravotníctvo za posledné 3 roky zanikla. Členovia vládnucej koalície a jej štruktúr, alebo aj tí, ktorí sa cítia byť na nich závislí, najprv svoju účasť prisľúbia a na poslednú chvíľu sa odhlasujú hneď potom, ako zverejníme zoznam hostí na pozvánke v štýle „ keď príde on, tak potom ja nie“. Nemienime to komentovať, pretože je to vecou morálky a tá je v tomto prípade podriadená osobnému záujmu, čo sa na Slovensku dodnes hravo toleruje. Musím však povedať, že ako SLÚŠ, tak aj jej vedenie je apolitickým občianskym združením. Keďže členovia SLÚŠ majú rôzne politické cítenie, nemôžeme si dovoliť konať „pravicovo“ alebo „ľavicovo“. A už vôbec nie tak, ako SLK, alebo ASL, že zásadne sú na strane toho, kto vládne, pretože to považujeme za krátkozraké konanie, ktoré nás oberá o reálne šance dosiahnuť niečo trvalé v prospech ŠAS , celého stavu, ale aj celého zdravotníctva a pacienta. Odmietame byť „zaujímaví“ pre každú novú politickú moc len preto, lebo budeme viesť našich členov tam, kde si to želajú politici. Ako ste si všimli, dnes už lekárom ani nikto nič nesľubuje. A načo aj, keď všetkým vyhovuje naša terajšia úloha sluhov, ktorí sa ničoho nedožadujú? Načo, keby svoje sľuby museli splniť? Práve preto je potrebné pozvať politikov na jedno miesto, aby sme mali možnosť konfrontovať ich názory na to, čo sa v zdravotníctve má a čo nie a porovnať tiež ich doterajšie kroky a plány do budúcnosti, pretože oni sú tu pre nás a nie my pre nich. Preto aj naďalej budeme politikov pozývať a dúfať, že to nebude vždy len opozícia, kto príde. Uvedomte si všetci, že ambulancia sa nedá natrvalo udržať tak, že vždy po nástupe novej politickej moci začnete horúčkovite hľadať, či niekoho „máte“ na VÚC-­‐ke, v štátnej poisťovni, alebo vo vládnej strane, kto vám na lokálnej úrovni prihrá limity, zmluvu, alebo čokoľvek iné. Dá sa to raz, dvakrát, ale nie vždy a potom príde chvíľa, keď aj vy budete tí „nespravodlivo ukrátení“. SLÚŠ chce dosiahnuť, aby naše ambulancie neboli odkázané na miestnych politicky etablovaných mocipánov, ktorí si zakaždým myslia, že tu budú navždy a vždy si narazia nosy. My potrebujeme pravidlá, ktoré nám za podmienky, že budeme odvádzať statočnú prácu, umožnia žiť na dobrej úrovni. Potrebujeme nezávislosť na rýchlo sa meniacej politike, pretože naša práca nie je politická. Ale na to, aby sme to dosiahli, potrebujeme vhodné podmienky, na ktoré potrebujeme zmenu zákonov a na tú potrebujeme politikov. Politikov z oboch strán, nielen z vládnej strany, ktorí si takmer vždy bránia len vlastné záujmy. A nakoniec podstatný argument: kontakty, ktoré sme s politikmi nadviazali, využívame výhradne na presadzovanie záujmov SLÚŠ a v desiatkach prípadov aj na riešenie konkrétnych problémov našich členov aj jednotlivo.

 

Aby nám nik nemohol vyčítať, že už 4. vládu v poradí len kritizujeme, prvýkrát v histórii SLÚŠ zverejňujeme aj naše predstavy o tom, čo by v slovenskom zdravotníctve bolo treba urobiť. Toto „programové vyhlásenie SLÚŠ“ vzniklo na základe spracovania stoviek pripomienok zdravotníkov a pacientov v ankete, ktorej výsledky sme zverejnili v článku Smrtiaci pokoj v slovenskom zdravotníctve.

 

Desatoro pre slovenské zdravotníctvo, 14.10.2009

 

1. Zabezpečiť dostatočné financovanie zdravotníctva v záujme eliminácie korupcie, klientelizmu a rozkrádania:

(1) Dosiahnuť európsky priemer percentuálneho podielu z HDP na zdravotníctvo

(2) Zvýšiť odvody štátu za jeho poistencov

(3) Dosiahnuť európsky priemer percentuálneho podielu súkromných financií

(4) Pripoistenie

(5) Spoluúčasť pacienta na úhrade ZS

(6) Eurofondy umožniť aj pre malých poskytovateľov ň

 

2. Zabránenie úniku financií zo systému.

(1) Sprísniť kontrolu štruktúry dlhov nemocníc aj za účasti zamestnancov (nadobúdacie ceny, výberové konania a pod.) Oddlžovanie nemocníc legalizuje zlé hospodárenie, chyby manažmentu, úniky financií, korupciou motivované navyšovanie obstarávacích cien, klientelizmus a iné neželané javy, spôsobujúce nekontrolovaný únik financií.

(2) Štrukturalizovať výdavky ZP na zdravotné výkony ( zabránenie klientelizmu) . Sprísniť kritériá výberu a použitia drahých diagnostických a liečebných metodík, procedúr a liekov.

(3) Zlepšiť toky informácií, sprevádzajúcich pacienta v systéme s dôrazom na relevantný informačný výstup od obvodného/praktického lekára. (Zabráni sa tým neželanému opakovaniu vyšetrení rovnakého typu, zdravotníkmi generovaných vyšetrení, pacientom generovaných vyšetrení, neindikovaným hospitalizáciám, polypragmázii, zneužívaniu systému, zároveň to zvýši adherenciu pacienta k predpísanej procedúre.

 

3. Zákonom garantovaný rozsah zdravotnej starostlivosti upravovať podľa aktuálnych možností rozpočtu zákonnými prostriedkami.

(1) Zrušenie rozsahu objemov objednaných výkonov ( tzv. limitov). ZP nepoznajú aktuálnu situáciu u konkrétneho poskytovateľa a ako nie je možné chorobnosť predvídať, tak nie je možné objednať si objem výkonov na jej riešenie. Navyše objemy objednaných výkonov ZS sú pravidelne nižšie, ako reálne odvedené a aj uznané objemy výkonov (v priemere 25%), a pravidelne sa znižujú aj v prípade, ak poskytovateľ ZS na základe tejto skutočnosti zníži svoje výkony. Právny poriadok SR nepripúšťa možnosť regulácie výdajov ZP prostredníctvom mechanizmu nezaplatenia za odvedenú prácu. Takýto postup ukracuje štát o dane, odvedené poskytovateľom zo získaných finančných prostriedkov zo svojej činnosti a legalizuje protiprávne krátenie odmeny za odvedené a revíznou činnosťou poisťovní aj uznané výkony.

(2) Degresná cena bodu je neprijateľná, vychádza z umelého znižovania ceny práce.

(3) Štát musí regulovať nákup ZS legálnymi prostriedkami -­‐ reguláciou rozsahu ZS , teda zoznamu a počtu výkonov na diagnózu (!)

 

4. Zodpovednosť a spravodlivosť.

(1) Spoluúčasť pacienta na zodpovednosti za vlastné zdravie. Vytvoriť a zverejniť jasné podmienky a pravidlá pre pacienta, za akých mu bude poskytnutá zdravotná starostlivosť v rôznej kategórii.

(2) Zavedenie princípu zásluhovosti vytvorením troch kategórií poistenia, rozlíšených rozsahom zdravotnej starostlivosti (v závislosti na individuálne realizovaných odvodoch).

 

5. Zaviesť povinné pripoistenie u štátnych zdravotných poisťovní, ale aj u súkromných zdravotných poisťovní, ktoré sa bez toho nebudú môcť uchádzať o verejné financie a vytvárať zisk.

 

6. Faktické zrovnoprávnenie súkromného a štátneho sektora.

(1) Štátne zdravotnícke zariadenia nezaradzovať automaticky do minimálnej zdravotníckej siete, odstrániť povinnosť ZP uzavrieť s nimi zmluvu pod hrozbou straty licencie bez reciprocity, čo vytvára pôdu na neadekvátne presuny financií do štátnych zariadení a paralyzuje zákonom uloženú povinnosť ZP zodpovedať za efektívne nakladanie so zverenými financiami, ako aj faktické znevýhodnenie súkromného sektora na trhu práce.

(2) Štátne zdravotnícke zariadenia sú financované z verejných financií a boli zaradené do minimálnej siete zdravotníckych zariadení, preto recipročne aj im musí vyplývať povinnosť uzavrieť zmluvu so zdravotnou poisťovňou.

(3) Do minimálnej siete zdravotníckych zariadení zaradiť aj neštátne a iné zdravotnícke zariadenia, vrátane privátnych ambulancií špecializovanej ambulantnej starostlivosti.

(4) Zaraďovanie do minimálnej zdravotníckej siete neprebihalo na základe kritérií, ktoré a priori neexkludujú žiadneho z uchádzačov na základe formy vlastníctva zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho veľkosti, zároveň neexistujhú objektívne kritériá, ktoré by oprávňovali zariadenia do nej začleňovať, preto ju treba nahradiť pevnou sieťou. Výhodou je plánovanie dlhodobých investícií zdravotníckym zariadením ( zdravotnícke prístroje sú v 2. Odpisovej skupine, to je, odpisujú sa 8 rokov. Zároveň to stabilizuje sieť, ale to aj umožní odpredaj zariadenia pri ukončení činnosti poskytovateľa. Kvalitu zariadenia určí pacient, nie štát svojim klientelizmom, alebo zdravotná poisťovňa, ktorá chce prísť znižovaním platieb k svojmu zisku aj napriek poklesu skutočnej kvality a dostupnosti ).

(5) Zabezpečiť, aby sa zdravotnícky systém SR choval k občanovi rovnako, ( teda aby mu poskytol rovnaké šance na riešenie jeho zdravotného problému vo všetkých situáciách) nezávisle na forme vlastníctva zdravotníckeho zariadenia.

 

7. Zreálniť ceny práce, nákupu liekov a prístrojového vybavenia a zabrániť umelému poklesu ceny práce ( s cieľom zabrániť nárastu korupcie, poklesu cien pod nákladovú úroveň, uprednostneniu zdravotníckych zariadení vo výbere do minimálnej siete na základe dumpingovej ceny, klientelizmu, neželanému poklesu kvality a dostupnosti zdravotnej starostlivosti, úniku pracovnej sily do iných krajín)

(1) Zaviesť minimálnu cenu bodu za výkon

(2) Zaviesť komparáciu vývoja cien práce s ostatnými krajinami EÚ,

(3) Valorizácia cien v zdravotníctve, ktorá bude sledovať mieru inflácie ako vo všetkých ostatných odvetviach hospodárstva. ( Náklady v zdravotníctve sú valorizované, príjmy v zdravotníctve nie sú valorizované, cena práce kompenzuje deficit financií v systéme, ohodnotenie výkonov často klesá pod nákladové ceny!).

(4) Zaviesť komparáciu obstarávacích cien vyšetrovacej a liečebnej techniky, ako aj cien vybraných služieb s ostatnými krajinami EÚ 8. Zabezpečiť účasť zamestnancov na správe štátnych zdravotníckych zariadení (min. 51% štát, ostatné rozdeliť formou akcií, pri nezáujme sa zvýši podiel štátu, zabezpečí sa povinný odpredaj 49% podielu zamestnancom aj pri zrušení pracovného pomeru, znemožní sa skupovanie akcií jedným majiteľom)

 

9. Zabránenie prenosu zodpovednosti. Zo štátu na zdravotné poisťovne za financovanie zdravotnej starostlivosti a z poisťovní na poskytovateľa ZS za nakladanie s finančnými prostriedkami

 

10. Zakázať vlastniť ZP a zároveň zdravotnícke zariadenia (presúvanie financií z jedného do druhého vrecka tých istých nohavíc).

 

 

Milí kolegovia, na záver vás vyzývam, aby ste nám posielali všetky podnety na riešenie, ktoré pokladáte za významné pre členov SLÚŠ, ale aj pre seba. SLÚŠ sa vždy zastávala svojich členov aj jednotlivo, o vašich problémoch sa však musíme najprv dozvedieť. Tak ako v minulosti, aj tento rok plánujeme výjazdy do jednotlivých okresov, na ktorých priblížime činnosť našej organizáciami aj kolegom, ktorí sa s ňou ešte nemali možnosť oboznámiť. Od vás očakávame prejavenie záujmu (písomné alebo telefonické pozvanie) a pomoc pri príprave podujatia. Samozrejme náklady, s ním spojené, uhradí SLÚŠ.

 

V Košiciach, dňa 17.11.2009

MUDr. Andrej Janco Prezident SLÚŠ