Slovenská lekárska únia špecialistov zaujíma k predmetnému návrhu nasledujúce stanovisko:

 

Povinnosť zverejňovať kalendár termínov, proces ich potvrdzovania a zmien nie je možné realizovať ani len teoreticky. Chýba na to potrebné technické vybavenie, vedomosti obyvateľstva nie sú na potrebnej úrovni a jeho realizácia je spojená s predpokladanými úkonmi, na ktoré v reálnej praxi v podmienkach slovenského zdravotníctva nie je potrebný čas, kapacity, ani zdroje. Nákup technických prostriedkov z vlastných zdrojov ambulancií je pri súčasných príjmoch ambulancií nemysliteľný ( Najbežnejší výkon v špecializovanej ambulantnej sfére , ktorým je výkon č. 63, je „ocenený“ 3 Eurami, pričom povinné náklady ambulancie tvoria cca 2/3 tejto sumy!)! Ak štát plánuje plošné nákupy akýchkoľvek zariadení, musí súčasne definovať zdroje, ktorými k ich realizácii prispeje. Akékoľvek zlepšenie úrovne zdravotnej starostlivosti, ak je v záujme pacienta, občana, musí byť aj v záujme štátu a náklady s ním spojené preto musí niesť občan, štát, prípadne zdravotná poisťovňa, nie je možné prenášať ich výlučne na súkromných poskytovateľov.

 

Elektronické konzílium je ľahko zneužiteľné proti poskytovateľovi, ktorý má poistenca v starostlivosti aj na iné účely, ako je zdravotný záujem pacienta. Nedá sa vylúčiť taký postup zo strany zdravotnej poisťovne, štátnej správy, alebo regionálnej správy, ktorý by mal za účel uprednostňovanie vybraných poskytovateľov, prípadne tendenčné znevýhodňovanie iných za účelom likvidácie ich zdravotníckych zariadení a premiestnenia objemu v nich realizovaných výkonov na iné zariadenie. Návrh v predloženom znení je návodom na neoprávnené bezodplatné nadobúdanie a užívanie duševného vlastníctva a know -­‐how poskytovateľa iným poskytovateľom, alebo inou, hoci aj nezúčastnenou osobou. Povinné dodržiavanie poradia poskytovania zdravotnej starostlivosti ruší základné práva, ale aj povinnosti poskytovateľa, ktorým je právo na určovanie poradia podľa aktuálneho zloženia čakateľov na vyšetrenie, bez toho, aby určil, kto je právne zodpovedný za následky, ktoré jeho aplikáciou vzniknú.

 

K právam poskytovateľa patrí aj právo na výber poplatkov za uprednostnenie pacienta, pretože uprednostnenie jedného pacienta prináša predĺženie pracovnej doby, potrebnej na poskytnutie zdravotnej starostlivosti pre všetkých objednaných pacientov. Deficit odbornej pracovnej sily (len u lekárov je to v SR viac ako 3000 !), spojený s nízkymi platbami za výkon spôsobuje niekoľkonásobné preťaženie disponibilnej odbornej pracovnej sily v celom štáte v porovnaní napríklad s rakúskymi ambulanciami. Nie je jedno, či lekár vyšetrí za deň priemerne 6 pacientov s príjmom 300 Euro za jedného pacienta, alebo 30 pacientov s príjmom 3 Euro na jedného pacienta, z ktorého má zisk 1 Euro! Z tohto dôvodu je ďalšie navyšovanie povinností lekára neúnosné ako z časového hľadiska, tak aj z hľadiska neprípustnosti ďalšieho znižovania ceny práce zdravotníkov! Z technického hľadiska nie je možné systém zabezpečiť proti úniku informácií, čo môže mať za následok ich zneužitie pre iné účely, ako návrh predpokladá, napríklad na účely vydierania, zisťovania pohybu osoby, a času zdržiavania sa na inom mieste. Právo čakateľov na nahliadanie do zoznamu poistencov na poskytovanie zdravotnej starostlivosti je v priamom rozpore aj s právnymi normami SR. Akékoľvek, pacientom neodsúhlasené postupovanie informácií o zdravotnom stave inej osobe, ako osobe, ktorú si pacient vybral a svojim podpisom ju oprávnil k tomu, aby disponovala informáciami o jeho zdravotnom stave, je neprípustné. Návrh z viacerých aspektov ohrozuje základné práva pacienta, ktoré postihujú jeho slobodný výber špecialistu, právo na ochranu osobných údajov. V znení , ktoré sme mali možnosť pripomienkovať, ide v podstate o nabádanie na porušovanie zákonov SR, ústavy SR, medzinárodných občianskych aj pacientskych práv. Predstava o národnom registri je úplne v rozpore s možnosťami, ktorými disponuje podfinancované slovenské zdravotníctvo. Návrh v tomto znení svedčí preto o základnej neznalosti navrhovateľa v oblasti občianskeho, obchodného práva, ale aj o neznalosti sociálneho prostredia, do ktorého sa ho pokúša implantovať. Jediným efektom, ktorý môže vyvolať, bude len pobúrenie a prejavy otvoreného nesúhlasu ako zo strany odbornej, tak aj laickej verejnosti, preto ho principiálne odmietame.

 

Zákon by sme považovali za prínosný za nasledujúcich podmienok:

1. Ak by došlo k zmene v dátovom rozsahu ( rozsahu informácií, ktoré smú byť prenášané).

2. Elektronická zdravotná karta by mohla obsahovať identifikačné údaje pacienta a informácie o type poistenia a o rozsahu jeho splatenia.

3. Ak by prenos akýchkoľvek ďalších informácií podliehal súhlasu pacienta.

4. Ak by bol vstup poskytovateľa do tvorby siete dobrovoľný a podmienený jeho súhlasom, bez diskriminácie poskytovateľov, ktorí do siete nevstúpia.

5. Ak by náklady na potrebné technické vybavenie prebral na seba štát, občan, prípadne poisťovňa a náklady na neho by neboli prenášané na poskytovateľa.

6. Ak by sa stanovili platby pre poskytovateľa za úkony, spojené s elektronickým spracovaním dát.

 

V Košiciach, dňa 5.3.2010

 

MUDr. Alena Jancová v. r. hlavná koordinátorka SLÚŠ pre legislatívu a pre styk s poisťovňami

MUDR. Andrej Janco v. r., prezident SLÚŠ