Vážený pán minister ,

žiadame o legislatívne zakotvenie podmienok financovania špecializovanej ambulantnej starostlivosti ( ŠAS). Dovoľujeme si upozorniť, že v súvislosti s konsolidačnými opatreniami špecializované ambulantné zariadenia musia zabezpečiť výrazne navýšené náklady na financovanie zdravotníckeho zariadenia, ale vzhľadom na dohody vlády SR s Lekárskym odborovým združením opakovane zažívame tendenciu financovať zvýšené náklady na lôžkové zariadenia na úkor ŠAS. Prejavuje sa to v stagnácii cien za výkon a v aktívnejšej revíznej činnosti zdravotných poisťovní s cieľom za každú cenu znížiť platby pre ambulancie, kde poskytovateľ nemá možnosť účinne oponovať, lebo o všetkom rozhoduje zdravotná poisťovňa. Zariadenia ŠAS sa tak dostávajú do situácie, keď poskytujú zdravotnú starostlivosť za podnákladové ceny, čo perspektívne nie je udržateľné.

Vzhľadom na uvedené žiadame o neodkladné zavedenie vyhlášky, ktorá stanoví pevnú cenu minimálne za základné výkony vyšetrení s kódmi č. 60, 62, 63 a ceny výkonov s kódmi za odber biologického materiálu s adekvátnym koeficientom navýšenia u detských pacientov a u pacientov, s ktorými je sťažená komunikácia a manipulácia. Súčasné podnákladové ceny, ktorých tvorbu majú plne v rukách zdravotné poisťovne ohrozujú ďalšie fungovanie ambulantného sektora a tým aj celý zdravotnícky systém v Slovenskej republike, ktorý nie je možné bez sektora ŠAS zabezpečiť.

XXXVIII. Valné zhromaždenie našej profesnej organizácie uložilo vedeniu Slovenskej lekárskej únie špecialistov požiadať MZSR o legislatívny zákaz pre zdravotné poisťovne odmeňovať poskytovateľov na základe koeficientov nákladovosti, pretože je to spôsob donucovania lekára znižovať kvalitu zdravotnej starostlivosti v záujme vyšších platieb pre zachovanie svojej existencie, čo ohrozuje zdravotnú bezpečnosť pacienta. Podklady na určenie koeficientu sú neoveriteľné, pretože stoja výlučne na tvrdení zdravotnej poisťovne.

V súvislosti s argumentom, že je nedostatok financií si dovoľujeme uviesť príklad z praxe a poukázať na Kategorizačnou komisiou ústavnej zdravotnej starostlivosti pri MZSR schválený Návrh vyhlášky, ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 531/2023 Z. z. o kategorizácii ústavnej zdravotnej starostlivosti v znení vyhlášky č. 210/2024 Z. z.. . Novelizovaná vyhláška v súlade  so zákonom č. 540/2021 Z.z., § 40, ktorý ustanovuje:

„§ 40 Zoznam čakajúcich poistencov
(1) Zdravotná poisťovňa je povinná vytvoriť a viesť zoznam čakajúcich poistencov na základe návrhu na plánovanú starostlivosť zaslaného prevádzkovateľom nemocnice alebo poskytovateľom jednodňovej zdravotnej starostlivosti, ktorú nie je možné zrealizovať do troch dní.“


Na základe uvedeného platí, že v prípade, ak nie je možné vykonať endoskopický výkon do troch dní, pacient je zaradený do zoznamu čakajúcich poistencov a čakacie doby sa naňho vzťahujú. Ak je výkon vykonaný bezprostredne pri stanovení diagnózy alebo do troch dní, považuje sa za jednodňovú zdravotnú starostlivosť, t. j. cena za výkon bude radovo vyššia ako za bežný endoskopický výkon vykonaný ambulantne napriek tomu, že obsah výkonu je veľmi často totožný a ak je pacient hospitalizovaný, uhradí  zdravotná poisťovňa navyše okrem platby za hospitalizáciu aj jednodňovú zdravotnú starostlivosť.

Na mieste je otázka, prečo za rovnaké výkony v ambulantnom sektore pri dodržanom limite je uhradená radovo nižšia platba.

Podmienky pre špecializovaný ambulantný sektor sa neustále zhoršujú, čoho výsledkom je aj pokles malokapitálových zariadení ŠAS a enormne nízky záujem predovšetkým o pediatrické špecializácie s plným spektrom výkonov a zánik špecializovaných ambulancií bez náhrady.

Viaceré veľkokapitálové zariadenia v dôsledku nedostatku špecialistov používajú odborných garantov na krytie prevádzky špecializovaných ambulancií s nekvalifikovaným personálom.

Na druhej strane vysokošpecializovaní a erudovaní špecialisti nie sú zaplatení, aj keď poskytujú kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Navyše malokapitálové zariadenia ŠAS, ak chcú mať kvalitné zdravotné sestry, musia konkurovať platovo lôžkovým zariadeniam, ktorým je garantovaný príjem na legislatívne zakotvené navýšenie platov zamestnancov. Uvedená skutočnosť vedie k stavu, kedy lekár odborný garant a majiteľ zdravotníckeho zariadenia má nižší plat ako jeho zamestnankyňa – zdravotná sestra.

Niektorí poskytovatelia situáciu riešia zrušením zmluvných vzťahov so zdravotnými poisťovňami s prechodom na plnú úhradu pacienta. Plnú úhradu zdravotnej starostlivosti si bude v Slovenskej republike môcť dovoliť len málo pacientov a zdravotná starostlivosť skolabuje predovšetkým pre mladé rodiny a starších ľudí.

Sme si vedomí, že za súčasnej situácie je v zdravotníctve potrebné nájsť spôsob ako dostať peniaze do systému viaczdrojovým financovaním a tak zabezpečiť zachovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti bez ohrozenia dostupnosti a kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Čoraz častejšie sa stretávame s úvahami o znížení rozsahu zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia spojenom so  zavedením pripoistenia na nehradenú zdravotnú starostlivosť. Máme za to, že uvedené riešenie pri dnešnom systéme kontroly financií, kedy správca povinných odvodov do verejného zdravotného poistenia kontroluje len sám seba, zabezpečí iba viac zdrojov pre akcionárov zdravotných poisťovní, respektíve pre pridružené zákazky verejných funkcionárov štátnej zdravotnej poisťovne. Naproti tomu  poistenci uvedenú možnosť berú ako absolútne nereálnu z hľadiska rozpočtu prevažnej väčšiny mladých rodín a starších ľudí. Pripoistenie si môže dovoliť len malá časť obyvateľstva v produktívnom veku v regiónoch s vysokou zamestnanosťou a s nadpriemernými príjmami. Ak by bolo pripoistenie nepovinné, zdravotná starostlivosť nebude pre občanov zabezpečená, lebo nebude nikým hradená a bude to znamenať ohrozenie zdravotnej bezpečnosti. Navyše správca poistenia bude očakávať maržu aj z výberu pripoistenia, výsledkom čoho budú nižšie príjmy poskytovateľov ako v prípade, že zdravotnú starostlivosť legálne uhrádza pacient priamo poskytovateľovi bez sprostredkovateľa, napr. hoci aj z pacientom  vinkulovanej sumy spravovanej na štátnych účtoch. Vinkulované účty by mohli mať význam práve pre zdravých občanov v produktívnom veku.

Pripoistenie by znamenalo ďalší nárast administratívy pre poskytovateľa spojenej so vzostupom nákladov na prevádzku zdravotníckeho zariadenia.

Z hľadiska rýchleho riešenia nedostatku financií a zachovania existencie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti považujeme za efektívne riešenie zavedenie úhrad určitých laboratórnych vyšetrení a zobrazovacích metodík ako aj liečby ordinovanej u nezmluvných poskytovateľov. K uvedenému možno dodať, že nezmluvný poskytovateľ má príslušnú kvalifikáciu, ktorá ho oprávňuje erudovane indikovať vyšetrenia aj liečbu. Vyšetrenia u poskytovateľa, prípadne navyše laboratórne zobrazovacie vyšetrenia ako aj liečbu nad stanovený rámec by si pacient uhradil sám a neboli by hradené z verejného zdravotného poistenia. Neodporúčame v tejto súvislosti rozšíriť ďalší už aj tak prebujnený systém hlásení a administratívnych úkonov. Nami navrhované riešenie viaczdrojového financovania by nespôsobilo demotiváciu poskytovateľov prevádzkovať naďalej zdravotnícke zariadenia, ktoré ošetrujú pacientov s cieľom riešiť kauzálne zdravotný stav a neživil by sa tzv. „ biznisový prístup“ k riešeniu zdravotnému stavu pacienta.

Žiadame láskavo, pán minister, aby ste sa uvedenými závažnými skutočnosťami urýchlene zaoberali. V prípade záujmu z Vašej strany ponúkame plnú súčinnosť ako profesná organizácia s takmer tridsaťročnou tradíciou.

Prajeme úspechy pri vedení náročného rezortu. S pozdravom

MUDr. Andrej Janco, prezident SLÚŠ v. r.

Na vedomie:
Doc. JUDr. Robert Fico, CSc.  – predseda vlády SR